Svätý František kráčal spolu s priateľom Masseom lesnatým údolím. V korunách stromov poletovalo veľa vtáčikov: vrabce, pinky, červienky, stehlíky. Zrazu krásny štebot vtákov sa zmenil a zdalo sa, akoby sa dali do zvady. Sv. František videl, ako malý vrabec drží v zobáčiku chlebovú kôrku. Ostatní vtáci ho prenasledovali, zobali doň a chceli mu kôrku ukradnúť.
Vtom svätec pozdvihol ruky, aby prikázal vtákom, nech stíchnu a povedal im:
Nesmiete sa hašteriť bračekovia moji, Stvoriteľ vám dal perie, do ktorého vás zaodel. Vám vrabce, dal šat, čo vyzerá ako rúcho mníchov. Vám červienky nakreslil červenú hruď, ktoré pripomínajú rany nášho Pána, Vám pinky a stehlíky dal pierka takých farieb, aké majú kvietky v tomto lese. A všetkým vám dal krídla, aby ste sa vznášali na belasom nebi.
Vtáčiky sa neodvážili ani pípnuť. Vrabec s kôrkou chleba otvoril zobák a kôrka mu z neho vypadla k bosým nohám Františka. Svätec ju zdvihol a na dlani rozdrvil.
Vidíte vtáčiky moje, je dosť omrviniek pre každého z vás. Môžete sa napiť vody z tohto priezračného potôčika, hrať sa v korunách stromov, uchýliť sa v nich do bezpečia a v nich aj spať. Čo viac si môžete priať, preto vás prosím, aby ste sa už nikdy nehádali kvôli jedlu.
Rozprestrel ruky a nasýtil omrvinkami všetkých vtákov.
Poučenie:
Aj my, ľudia sme dostali od Pána Boha dary, ktoré môžeme v miernosti užívať. Máme dar jedla, ale je potrebné sa s ním podeliť – dať kúsok spolužiakovi, ktorí si zabudol desiatu, zrieknuť sa sladkostí pre deti v detskom domove a chudobné deti.
Dal nám peniaze – dar zdravia naším rodičom, dal im prácu, dal im možnosť, aby si peniaze mohli zarobiť.
Dal nám strechu nad hlavou, aby sme sa tiež mali kde skryť pre zimou, teplom, nebezpečenstvom.
Tieto dary si musíme vážiť, nezávidieť si jeden druhému, vedieť sa podeliť s núdznymi.
Ako František káže včelám
Ako obdivuhodne Vás Boh stvoril, milé sestry, včielky!
Hotujme slávnosť plnú slnka a kvetov, medu a mlieka. Vzneste sa do výšin k Bohu, lebo vás vystrojil vyhraneným zmyslom pre formu a reč. Ak sú len úhľadné vaše plásty: zlatisté, šesťuholníkové, presné. Ako úžasne sa viete dorozumievať tanečnými a sviežimi pohybmi.
Dovoľte mi vo vás vidieť znamenie z neba a zanôtiť s vami chválospev.
Avšak rád by som vás upozornil aj na čosi, čo sa mi nepáči na vašom živote. Je to dôležité. Prekáža mi, že sa správate ako ľudia, ibaže so zamenenými rolami. Slovo majú u vás iba ženy. Vlastne iba jedna – kráľovná, ktorá vládne nad všetkými a ktorej všetci musia slúžiť. Sestry včely ako robotnice, najprv ako upratovačky, potom pestúnky, výrobkyne plástov a policajtsky, až napokon usilovné zberačky nektáru a medu. A to všetko pre kráľovnú. Nebuďme my ľudia, ako vo svete včiel – že niekto vládne nad slabším, že niekto sa musí zrobiť a druhí sa len prizerajú.
Spolunažívajme v rovnosti a pravej láske, v spoločenstve, v ktorom sme všetci rovní, kde sa spoločne zdieľa radosť i sláva, námaha, vzostupy i pády.
